Dôchodky rástli, diera v rozpočte ešte viac: Predčasné odchody vyšli Slovensko draho

Vláda v rokoch 2023 a 2024 umožnila predčasné dôchodky za mimoriadne výhodných podmienok, čo síce prinieslo vyšší mesačný dôchodok tisícom ľudí, no zároveň spôsobilo výraznú dieru v štátnom rozpočte. Tento neplánovaný a nesystémový krok zaťažil verejné financie sumou až 1,5 miliardy eur a spôsobil výpadok pracovnej sily, ktorý bude mať dôsledky na zamestnanosť aj v nasledujúcich rokoch. Upozorňuje na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. 

Vlna predčasných dôchodkov na sekeru

Za veľkú časť „sekery“ v štátnom rozpočte skutočne môže bývalá vláda a jej míňanie peňazí, no minula ich na populárne opatrenie, teda dôchodky. V rokoch 2023 a 2024 sa na Slovensku spustila masívna vlna predčasných odchodov do dôchodku, ktorú možno bez nadsázky označiť za jednu z najzásadnejších dôchodkových anomálií posledného desaťročia.

Mimoriadne výhodné podmienky motivovali rekordný počet ľudí k predčasnému odchodu z trhu práce a hoci sa to jednotlivcom oplatilo, účet za túto vlnu bude Slovensko splácať ešte dlhé roky. „Hoci priamy vplyv vlny predčasných dôchodkov na deficit do roku 2031 postupne odznie, vyššia záťaž sa premietne do rastu dlhu Slovenska o 1 % HDP. Trvalo vyšší dlh prinesie aj trvalé náklady na úroky, ktoré len v rokoch 2024–2031 dosiahnu kumulatívne 377 mil. eur,“ uvádzajú analytici RRZ.

Noví dôchodcovia dostali „priveľa“ peňazí

Noví predčasní dôchodcovia totiž získali výhodu v podobe navýšenia priznaných dôchodkov o 110 až 160 eur mesačne. V danom období vzrástol počet predčasných dôchodcov o viac ako 60-tisíc nových poberateľov, čo bolo až 2,5-krát viac než v rokoch 2021 a 2022. Podľa analytikov Matúša Ferienčíka, Matúša Senaja a Jany Valachyovej z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bol tento nárast dôsledkom „nevhodného nastavenia dôchodkového systému“, pričom osobitne upozorňujú na systém tzv. prvej valorizácie dôchodkov.

Tá sa podľa ich analýzy uplatňuje od roku 2009 a „je dlhodobo nesystémovo (a nespravodlivo) nastavená, lebo umožňuje viacnásobné započítanie rastu cenovej hladiny do výšky dôchodku“. Kým počas rokov nízkej inflácie tento systém výraznejšie problémy nespôsoboval, počas energokrízy a následného obdobia extrémneho rastu cien sa slabiny tohto nastavenia naplno prejavili. K tomu sa pridal aj ďalší kľúčový faktor, príliš voľné podmienky na odchod do predčasného dôchodku po 40-tich odpracovaných rokoch. „Kombinácia týchto dvoch faktorov sa v kritickom období ukázala byť významným rizikom pre verejné financie aj trh práce,“ píšu analytici.

Trh práce sa otriasol

Výsledkom bola silná motivácia k predčasnému odchodu z trhu práce. Ako upozorňujú autori komentára Cena za výhodné predčasné dôchodky, tento odliv mal aj konkrétne negatívne následky pre zamestnanosť. „Vysoký počet odchodov do PSD spôsobil citeľný výpadok pracovnej sily, a to najmä v priemyselnej výrobe, obchode a doprave. V roku 2024 predstavovali trvalé odchody z trhu práce v dôsledku PSD negatívny príspevok až 22-tisíc osôb (priemer za všetky mesiace)“ upozorňujú.

Podľa nich bude tento výpadok pretrvávať až do roku 2027 a úplne vymizne až v roku 2031. V kontexte starnutia populácie a nedostatku pracovnej sily ide o zásadný problém, ktorý „predstavuje nielen krátkodobé narušenie personálnej stability firiem, ale aj priame zníženie úrovne zamestnanosti“.

Verejné financie v šoku

Z pohľadu verejných financií sú dôsledky ešte citeľnejšie. Podľa analýzy bude štát do roku 2031 čeliť dodatočným kumulatívnym výdavkom vo výške 897 miliónov eur a súčasne príde o príjmy z daní a odvodov v objeme 776 miliónov eur. „Tieto výpadky budú len čiastočne kompenzované úsporami na iných sociálnych dávkach (159 mil. eur),“ uvádzajú analytici.

Celkový čistý negatívny dopad tak dosiahne 1,5 miliardy eur – bez započítania úrokových nákladov. V roku 2024 bol pritom najvýraznejší dopad na deficit verejnej správy – až mínus 499 miliónov eur. Dlhodobým dôsledkom bude aj zvýšenie hrubého dlhu Slovenska o približne 1 % HDP, čo bude generovať dodatočné náklady na úroky vo výške 377 miliónov eur do roku 2031.

Autori komentára na záver navrhujú aj konkrétne systémové riešenie. „Pre lepšie nastavenie dôchodkového systému by bolo vhodnejšie úplne zrušiť prvú valorizáciu novopriznaných dôchodkov a zlepšiť nadväznosť období, za ktoré sa zohľadňuje inflácia pri určení štandardnej valorizácie,“ uzatvárajú s dôrazom na potrebu dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému na Slovensku.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.