Slovenský dôchodkový systém padá. Aj tak sa naň spoliehajú tisíce Slovákov

Slováci sa pomaly, ale isto začínajú viac zamýšľať nad svojou finančnou budúcnosťou. Aktuálny prieskum spoločnosti Simplea, realizovaný agentúrou MindBridge Consulting, ukázal, že viac ako polovica domácností na Slovensku si dnes dokáže vytvárať finančné rezervy, a to napriek tomu, že tretina ľudí hodnotí svoju aktuálnu finančnú situáciu ako horšiu než vlani.

Vzdelanejší sú finančne gramotnejší, väčšinou

Naopak, viac než pätina Slovákov si myslí, že sa ich finančná situácia zlepšila. Výrazne pozitívnejšie hodnotia svoj rozpočet najmä obyvatelia Trenčianskeho kraja. Aj napriek tomu však 15 % domácností priznáva, že im peniaze nestačia a musia si pomáhať buď podporou od rodiny, úvermi, alebo čerpaním z predchádzajúcich úspor.

„Je tu zaujímavá korelácia medzi vzdelaním a schopnosťou vyžiť z príjmov. Vzdelanejší ľudia majú spravidla vyššie príjmy, ale celkovo sú obvykle finančne gramotnejší, vytvárajú si rezervu a majú lepší cashflow,“ konštatuje Róbert Melišek, finančný analytik Simplea, a majiteľ pobočky v Nitre. „Oproti prieskumu z roku 2023 však vidíme, že celkovo klesol počet domácností, ktoré si dokážu niečo ušetriť, a to až o jednu sedminu. A až o 50 % stúpol počet domácností, ktoré nevedia vyjsť s peniazmi,“ dodáva Melišek.

Sám zo skúseností s klientmi vie, že Slováci nie sú takí chudobní, ako si myslia, ale peniaze im unikajú na zbytočnosti. „Keď robím s klientami audit, tak často zistia, že náklady na ‚občasné pivko‘, stávkovanie, fajčenie či predplatné streamovacích služieb im z rodinného rozpočtu vyleje aj 300 eur mesačne, ktoré by mohli použiť na niečo zmysluplnejšie,“ hovorí.

Dochádza nám, že dôchodok bude zlý

Zaujímavým zistením je, že až 61 % Slovákov sa nejako pripravuje na dôchodok – najčastejšie formou sporenia v druhom a treťom pilieri. Priemerne mesačne pritom dokážu odložiť 147 eur, čo by pri pravidelnom sporení od 35. roku života a 6-percentnom zhodnotení mohlo do dôchodku priniesť takmer 200-tisíc eur. Napriek tomu si však až štvrtina ľudí myslí, že im na dôchodok bude stačiť len štátna penzia.

Ako však na tlačovej besede uviedla Erika Pastoráková, dekanka NHF Ekonomickej Univerzity v Bratislave, súčasný dôchodkový sytém na Slovensku nie je udržateľný. Spolieha sa totiž na to, že súčasné dôchodky dokážu ufinancovať súčasní pracujúci. „Už čoskoro pôjdu do dôchodku silné popupačné ročníky, takzvané Husákove deti. Tým pádom množstvo dôchodcov oveľa vyššie, než bolo kedykoľvek doteraz. Kým v roku 2009 na jedného dôchodcu prispievalo 5,3 pracujúceho človeka, v roku 2050 to bude iba 1,8.“ hovorí Pastoráková.

Situácia je zlá už dnes, keďže pôrodnosť je rekordne nízka. Podľa dekanky Pastorákovej však tento systém nespasí ani viac detí, ani keby sa začali rodiť hneď teraz. „Kým dorastú do veku, kedy budú môcť prispievať do systému, vytvorí sa akési vákuum, miera nedostatočného prispievania. Ale vlády môžu už dnes prijať opatrenia, aby k tomu nedošlo.“

„Dobrou správou je, že väčšina domácností má zdravý pohľad na vytváranie úspor a 61 % ľudí sa na dôchodok finančne pripravuje. Je však veľmi dôležité, aby nástroje, ktoré na budovanie majetku na dôchodok používame, prekonali mieru inflácie, znášali rozumnú mieru rizika a boli zhodnocované,“ upozorňuje Róbert Melišek zo Simplea Point. Zároveň odporúča konzultácie s odborníkmi na financie, ktorí dokážu vytvoriť personalizovaný plán aj na horšie časy.

Muži vs. ženy

Ukazuje sa, že výška vzdelania priamo ovplyvňuje finančné správanie Slovákov. Kým medzi ľuďmi bez maturity si na dôchodok sporí len 46 %, medzi vysokoškolsky vzdelanými ich je až 80 %. Aj predstavy o tom, koľko by mal človek mať nasporené, sa líšia – vysokoškoláci si myslia, že ideálna suma je približne 79 400 eur, zatiaľ čo ľudia bez maturity uvádzajú 31 700 eur. Reálne k tejto cieľovej sume smeruje len necelá tretina respondentov, no medzi vysokoškolákmi je ich až 61 %.

Aj z pohľadu pohlavia sú rozdiely výrazné – muži by podľa svojich predstáv potrebovali na dôchodok 71 004 eur, kým ženám by postačilo 39 512 eur. Celkovo si Slováci myslia, že na bezstarostnú starobu by mali mať nasporených 55 500 eur, čo je o 35 % viac ako pred dvoma rokmi. Zároveň však platí, že výška mesačne investovanej sumy sa zvýšila len o necelých 6 %.

V oblasti dôchodkového sporenia si tretina Slovákov odkladá v druhom aj treťom pilieri, pätina zároveň investuje aj do podielových fondov. V druhom pilieri je najčastejšou mesačnou sumou do 20 eur, a túto sumu sporia častejšie ženy, ľudia s nižšími príjmami alebo tí, ktorí nie sú hlavným živiteľom domácnosti. Naopak, viac ako 80 eur mesačne si dokáže v druhom pilieri sporiť takmer štvrtina ľudí – najmä muži a osoby z najvyššej príjmovej skupiny. Priemerne ide o 74 eur.

Zaujímavé je, že 25 % sporiteľov v druhom pilieri netuší, aký fond si zvolili. V treťom pilieri je situácia o niečo lepšia – väčšine prispieva zamestnávateľ a priemerná sporená suma je 56 eur, no aj tu si až tretina ľudí nepamätá, aký fond si vybrala.

Na záver dodajme, že spoločnosť Simplea, ktorá stojí za týmto výskumom, je súčasťou českej skupiny Partners, ktorá je majiteľom vydavateľstva NextPage Media, kam patrí aj web Peniaze.sk. Okrem finančného poradenstva ponúka aj investičné produkty a spolupracuje s realitným fondom Trigea. Výsledky ich aktuálneho prieskumu tak prinášajú nielen prehľad o stave finančnej pripravenosti Slovákov, ale zároveň podčiarkujú význam systematickej prípravy na dôchodok už v produktívnom veku.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.