Slovenskí seniori zažívajú v roku 2025 zlomový moment,vich priemerný mesačný dôchodok dostal nad psychologickú hranicu 700 eur mesačne. Konkrétne číslo 701,04 eura, ktoré zaznamenali štatistiky Sociálnej poisťovne ku koncu apríla. V pomere k priemernej hrubej mzde 1 524 eur predstavuje priemerný dôchodok 44,82 % náhrady príjmu.
Niekoľko valorizácií po sebe
Za týmto nárastom stoja podľa webu Openiazoch.sk viaceré faktory – od pravidelných valorizácií cez politické rozhodnutia až po verejný tlak, ktorý sa v posledných rokoch zosilnil najmä počas období vysokej inflácie. Po covidovej kríze a prudkom raste cien štát pristúpil k mimoriadnym opatreniam – dôchodky sa v roku 2023 zvýšili hneď dvakrát, najprv v januári o 11,8 %, následne v júli o ďalších 10,6 %, čo v praxi znamenalo nárast z pôvodných približne 515 eur v roku 2022 na viac ako 606 eur ku koncu roka 2023.
Ďalší výrazný krok prišiel hneď začiatkom roka 2024, keď sa penzie zvýšili o rekordných 14,5 % – čo vytlačilo priemerný dôchodok na úroveň okolo 687 eur. Tento rast však išiel ruka v ruke s neustálym zdražovaním potravín, energií a nákladov na bývanie, čo v konečnom dôsledku ukrajovalo z reálnej kúpnej sily dôchodcov. V roku 2025 síce prišlo opäť k valorizácii, ale už v omnoho miernejšom tempe – len 2,1 %, čo znamenalo nárast o približne 14 eur mesačne.
Za týmto rastom sú tiež dôchodky čerstvých dôchodcov. Nové dôchodky sú pomerne vysoké, kvôli relatívne vysokým mzdám ľudí, ktorí v tomto roku odchádzajú do dôchodku. Naopak, seniori, ktorí odchádzali do dôchodku napríklad pred 20 rokmi, alebo živnostníci na dôchodku, majú penzie pomerne nízke.
Ako sú na tom susedia?
Ak sa pozrieme za hranice, konkrétne do Českej republiky, zistíme, že tamojší dôchodcovia sú na tom stále lepšie – priemerný dôchodok v apríli 2025 dosiahol 21 052 českých korún, teda približne 845 eur. Rozdiel medzi slovenskou a českou penziou tak predstavuje asi 145 eur. Českí seniori sa k tejto úrovni dopracovali sériou rekordných valorizácií, no na druhej strane čelí Česká republika aj vyšším životným nákladom – napríklad za bývanie, niektoré potraviny či služby. Slovensko má v tejto oblasti výhodu najmä pri lacnejších liekoch a výhodnejšom systéme doplatkov vďaka ochranným limitom.
Zaujímavé rozdiely panujú aj v dôchodkovom veku – Slovensko má jeho hornú hranicu zastropovanú na 64 rokov, zatiaľ čo v Česku sa vek odchodu do dôchodku postupne zvyšuje a pre súčasných štyridsiatnikov už presahuje 65 rokov.
Významnou novinkou, ktorá ovplyvnila dôchodcovské rozpočty, je aj zavedenie plnohodnotného trinásteho dôchodku od roku 2024. Ten sa vypláca automaticky a jeho výška zodpovedá priemernej penzii z predchádzajúceho roka – teda 606,30 eura. Ak by sa táto suma rozpočítala na jednotlivé mesiace, mesačný príjem dôchodcu by sa zvýšil o približne 50 eur, čo by v kombinácii s bežným dôchodkom mohlo znamenať celkový príjem okolo 750 eur mesačne.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.