Zdroj: DALL·E/IvanaS
Väčšina konsolidačných opatrení z tretieho balíčka ešte ani nezačala platiť a už sa hovorí o štvrtom balíku. Už dnes je totiž jasné, že doterajšie tri balíky konsollidácie nebudú staťiť. Hoci súčasná vláda zdedila „sekeru“ po vláde predchádzajúcej, nedarí sa jej dlh znížiť, naopak, zvýšila ho. Vláda totiž nielenže neobmedzila výdavky, ešte ich navýšila a prostredníctvom nových opatrení nevyberá toľko peňazí, koľko si zaumienila. Opatrenia navyše priškrtili hospodársky rast, čo celú situáciu ešte viac komplikuje.
V súvislosti s novým, už štvrtým konsolidačným balíkom sa preto hovorí o záťahu na tzv. sivú ekonomiku. Jeho súčasťou má byť vyššia kontrola živnostníkov, zavedenie minimálnej dane pre živnostníkov, ale aj obmedzenie hotovosti.
Kondolidácia mala naliať do štátnej kasy peniaze a tiež skresať výdavky, no zatiaľ sa nepodarilo ani jedno a Slovensko sa zadlžuje. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje, že vládny návrh rozpočtu nezodpovedá realite a že deficit verejných financií bude v roku 2026 vyšší, ako sa plánuje, a to približne o 700 miliónov eur.
Podľa šéfa rozpočtovej rady Jána Tótha je na vine slabší výber daní a presun energodotácií priamo do štátneho rozpočtu, čo zrušilo rezervy. Neúspech zaznamenala aj kritizovaná transakčná daň – z plánovaných 574 miliónov sa zatiaľ vybralo len 216 miliónov eur, čo už do konca roka nemožno dobehnúť. A tak sa už dnes pripravuje nový konsolidačný balíček.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje, že vládny návrh rozpočtu nezodpovedá realite, a upozorňuje na viaceré riziká, ktoré môžu ešte zhoršiť už aj tak nepriaznivé čísla. Podľa aktuálnych odhadov rozpočtovej rady deficit verejných financií v roku 2026 prekročí hranicu 4,5 % HDP, čo predstavuje výpadok približne 700 miliónov eur oproti plánom ministerstva financií. Navyše, deficit verejnej správy za rok 2024 už teraz dosiahol 5,5 % HDP, teda zhruba 7,2 miliardy eur, čo je o 600 miliónov viac ako v roku 2023 a o 250 miliónov viac ako pôvodne odhadovalo ministerstvo. Tento nárast bol spôsobený najmä poklesom výnosu zo solidárneho príspevku o 156 miliónov eur a zvýšenými nákladmi na dotácie zelenej energie o ďalších 91 miliónov.
Dlh verejnej správy pritom na konci roka 2024 dosiahol 77,7 miliardy eur, čo je 59,7 % HDP – najvyššia úroveň od pandémie. Len za posledný rok sa zvýšil o 8,8 miliardy eur. Táto situácia dostala Slovensko opäť do najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy, pričom od novembra 2025 bude musieť vláda požiadať parlament o vyslovenie dôvery.
Rozpočtová rada upozorňuje, že aj v ďalšom volebnom roku bude mať deficit tendenciu rásť až na úroveň piatich percent HDP. Ani doteraz zavedené opatrenia ako zmrazenie platov štátnych zamestnancov, menšia energopomoc či zvýšenie daní nestačia. Premiér Robert Fico preto avizuje, že vláda plánuje ďalšie kroky zamerané najmä na zefektívnenie výberu daní a boj proti daňovým únikom.
Zmeny by mali prísť už v decembri tohto roka a platiť od januára 2026. Premiér na konferencii „Konsolidácia 2026 je zárukou boja proti daňovým podvodom“ zdôraznil, že sa štát musí sústrediť na tieňovú ekonomiku a moderné spôsoby kontroly daní. Nové opatrenia sa tak chcú zamerať na pofidérne eseročky, biele kone, nástroje karuselových podvodov, ale tiež si posvietia na malých živnostníkov, ktorí nepriznávajú všetky príjmy. „Mne sa pravidelne v praktickom živote stáva, že sa ma podnikateľ opýta, či to chcem s faktúrou alebo bez faktúry. Je to možné, že sa predsedu vlády krajiny pýtajú, či sa to ide urobiť s faktúrou alebo bez faktúry? Dajte si ruku na srdce, koľkí z vás platili u kaderníka bez bločku, nechali si opraviť záhradu v hotovosti bez faktúry,“ opýtal sa Fico.
Jedným z hlavných opatrení má byť obmedzenie hotovostných platieb, ktoré sú podľa riaditeľa finančnej správy Jozefa Kissa najväčším zdrojom daňových únikov. „Obmedzenie hotovostných platieb je pre nás jedno z kľúčových opatrení proti bezbločkovému hospodárstvu a proti tomu, aby sa veci platili v hotovosti,“ vysvetlil Kiss, ktorého cituje Denník N. V praxi by mohlo ísť napríklad o opätovné uplatňovanie limitu na hotovostné platby, ktorý je síce v zákone na úrovni 15-tisíc eur, no už šiesty rok sa fakticky neuplatňuje pre trvajúcu mimoriadnu situáciu.
Okrem toho plánuje vláda ďalšie kroky smerujúce k zoštíhľovaniu štátu. Spomína sa napríklad zlúčenie Protimonopolného úradu s Úradom pre verejné obstarávanie alebo zrušenie niektorých dotačných a poradných štruktúr, ktoré podľa Fica len míňajú verejné peniaze. Vláda si tiež posvieti na podporu druhého dôchodkového piliera, ktorý podľa Fica stojí štát 1,3 miliardy eur ročne. Zároveň plánuje vytvoriť atraktívnejšie podnikateľské prostredie pre zahraničných investorov, pričom Fico spomenul aj plánovanú cestu do Spojených arabských emirátov, kde chce získať investície do vodnej a dopravnej infraštruktúry.
Dôležitou výzvou bude aj návrat k rastu hospodárstva, čo je podľa premiéra jediný spôsob, ako dlhodobo stabilizovať verejné financie. Bez silného rastu bude akákoľvek konsolidácia len dočasným riešením.
Analytik 365.bank Tomáš Boháček upozorňuje, že verejné financie Slovenska sa ocitli na trajektórii, ktorá je dlhodobo neudržateľná. Hoci vláda na papieri deklaruje cieľ znížiť deficit v roku 2026 na 4,1 % HDP, reálne odhady sa pohybujú bližšie k úrovni 4,6 %, teda okolo 6,5 miliardy eur. Bez prijatia zásadných opatrení sa môže deficit v ďalších rokoch opäť vrátiť k hranici 5 %, pričom dlh do roku 2029 môže prekročiť až 70 % HDP. „Zvýšenie daňového zaťaženia už nenesie systémový efekt – priestor pre rast daní z práce a spotreby je prakticky vyčerpaný. Chýba skutočná reforma výdavkov, najmä sociálnych transferov,“ upozorňuje Boháček, podľa ktorého konsolidácia v aktuálnej podobe len zmierňuje symptómy, ale nerieši príčiny.
Podľa Boháčka je problémom aj to, že približne polovica z plánovaného 2,3-miliardového konsolidačného balíka (čo je 1,6 % HDP) tvoria len presuny alebo dočasné opatrenia, napríklad využitie eurofondov namiesto národného financovania. Reálne úspory tvoria iba asi 40 % z tejto sumy. Vláda tak podľa neho skôr maskuje skutočný stav rozpočtu a v rozpočtovom procese chýba transparentnosť, čo sa ukázalo aj pri jeho príprave v rekordne krátkom čase. Bez dôveryhodnej viacročnej stratégie sa verejné financie budú ďalej zhoršovať – a Slovensko bude čeliť nielen fiškálnym obmedzeniam, ale aj zníženej schopnosti reagovať na budúce krízy.
Boháček zároveň varuje, že na stabilizáciu dlhu by Slovensko muselo znížiť deficit približne na 2,5 % HDP, teda nájsť 2,5 až 3 miliardy eur ročne – čo bez hlbších štrukturálnych reforiem jednoducho nie je reálne. „Ak vláda nepríde s dôveryhodným plánom, ktorý by rovnomerne rozložil bremeno medzi úspory a zvýšenie príjmov, zadlženie bude pokračovať a dlhodobé škody na ekonomike budú čoraz väčšie,“ uzatvára Boháček.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
